English
SlovenčinaProjekt je zameraný na štúdium procesov homoploidnej hybridizácie, introgresie a vytvárania hybridných rojov ako mechanizmov retikulátnej evolúcie na príklade modelového taxonomického komplexu v rode Abies, ktorý má veľký hospodársky aj ekologický význam. Jedľa biela je najproduktívnejšou drevinou Európy. Porastové zmesi lokálnych taxónov jedle, buka a smreka v Karpatoch, Pontickom pohorí či na Kaukaze vykazujú mimoriadne vysokú produkciu biomasy. Jedľa biela síce ako druh nie je ohrozená, ale v poslednom storočí došlo k jej rozsiahlemu ústupu, príčiny ktorého dodnes nie sú jasné.
Medzidruhový génový tok na styku areálov rôznych druhov viedol k vzniku viacerých hybridogénnych populácií, niekedy vylíšených ako samostatné taxóny (A. borisii-regis, A. equii-trojani, A. vilmorinii etc.). Prežívanie hybridných druhov a ich často vysoká biologická zdatnosť zdôrazňujú tvorivú silu hybridizácie a jej význam ako evolučného mechanizmu.
Mediteránne jedle sa v Európe niekedy používajú ako náhrada jedle bielej v suchších a teplejších podmienkach a vysádzajú sa v blízkosti domácich populácií. Vďaka ľahkej krížiteľnosti môže medzidruhový tok génov v miestach spoločných výsadieb predstavovať vážnu hrozbu pre genofond domácich populácií jedle bielej.
Projekt sa zameriava na analýzu priestorových a geografických trendov genetickej premenlivosti v rámci taxonomického komplexu A. alba -- A. cephalonica -- A. borisii-regis použitím kombinácie maternálne dedených (mitochondriálnych) a biparentálne dedených (jadrových) génových markérov a identifikácia neutrálnych evolučných mechanizmov formujúcich trendy premenlivosti (rozmiestnenie glaciálnych refúgií, vnútrodruhový a medzidruhový tok génov), identifikáciu mechanizmov prispievajúcich k udržaniu integrity hybridného taxónu A. borisii-regis, analýzu rozsahu introgresie A. cephalonica do A. alba v prirodzených podmienkach a analýzu rozsahu zanášania cudzích génov do genofondu A. alba v podmienkach umelých výsadieb.
